Peniaze vám dá hocikto, ale dobrú prácu...

Autor: Katarína Mrvečková | 14.6.2011 o 22:53 | Karma článku: 14,16 | Prečítané:  2326x

Poznáte to. Nedeľa. Ak upršaná, skočíte s rodinou na nákup do hypermarketu. Ak slnečná, skončíte v hypermarkete aj tak. Mladšie ročníky sa tam zastavia cestou z futbalu, tí skoršie narodení napríklad aj cestou z kostola. Presne ako staručká sivovlasá babička v okuliaroch, ktorá v takúto nedeľu vyložila na pás vedro a metlu, a súcitne poľutovala pokladníčku: „Moja zlatá, vy ste ale chúdatenko. Ešče aj v tú nedzelu tu musíce takto robic!“ „Tetuška, to preto, lebo také staré strigy ako vy si akurát v nedeľu musia ísť kúpiť kýbel a vecheť...“

 

Milujem svoju rodinu. Aj preto, že moji rodičia nikdy nemali na to, aby nám šetrili peniaze na vkladných knižkách, ale zato nás naučili „makať“. A ak už mám makať, tak najradšej v dobrej práci.

 

Mala som osemnásť. Čerstvá maturantka. Sedela som v malej miestnosti spolu s ďalšími šesťdesiatimi ľuďmi a striedal sa pred nami jeden manažér za druhým. Po dlhých hodinách som podpísala zmluvu, dostala tričko a nohavice (tzv. mrkváče), a stala som sa oficiálne predavačkou na Mliečnom a mrazenom oddelení v hypermarkete Tesco. Na druhý deň ma kolegynky mali „zaúčať“, a ja som naivne očakávala, že to bude trvať aspoň jednu smenu. Tak... trvalo to presne pätnásť minút. Potom som zostala mladučká a vystresovaná, oblečená ako blbec, s rúčkou paleťáka vo svojej pravici na oddelení, ktoré bolo... OBROVSKÉ!!! Prvý deň bol strašný. Naozaj. Nešla som ani na obed. Mala som pocit, že za tú polhodinu sa istotne niečo stane, a manažérka mi prinajmenšom dá tú strašnú škodu zaplatiť. A to som si ja nemohla dovoliť! Do konca týždňa som sa však upokojila a do konca mesiaca som sa do roboty dokonca tešila. Vozila som palety mlieka, pomáhala vykladať kamióny, triedila v skladoch tovar, robila inventúry, cenovky a starala sa o poriadok na ploche oddelenia. A zatiaľ čo takmer všetky mladé dievčatá, ktoré nastúpili so mnou, to po prvých dňoch vzdali, ja som vydržala, našla som si zopár priateľov, schudla som 8 kg, bola som šťastná a ... zarábala som. Skoro celých fantastických 10 000 korún! Boli to pekné peniaze a bola to dobrá práca. Ale aj tak som vedela, že peniaze dávajú aj za lepšiu.

 

Potom som pracovala v predajni s darčekovým tovarom. Maličký obchodík, maličká klientela, človek predáva čokolády a víno zatvorený od deviatej do šiestej v miestnosti, kde sa mu nezmestí ani poriadna stolička. Išla som umrieť od nudy. Teda... pokiaľ si práve neprišli nejakí zahraniční turisti rozmeniť falošnú päťstovku alebo mi presná rana fanúšikov futbalu kockou z dlažby nerozbila výklad. Peniaze mi dávali aj v tejto práci, ale na každom kroku som videla, že existuje aj lepšia.

 

Potom prišlo moje prvé zamestnanie "od fachu“. Do dedinky na kraji sveta som každý deň absolvovala hodinovú cestu tam a rovnakú späť. Učila som fantastické detičky hrať na klavíri v základnej škole, kde opadávali omietky z vlhkých múrov, a v zime som sebe aj deťom dýchala do dlaní, aby sme si mohli zahrať na tom najrozladenejšom klavíri na svete. (Teda na tých klávesách, ktoré ešte hrali.) Opäť boli peniažky a bola práca. Vynikajúca. Ale chýbal jej punc...

 

Po dvoch rokoch prišla lepšia ponuka. Najväčšia škola v žilinskom kraji, kolektív známych aj neznámych muzikantských tvárí, krásne priestory, veľa akcií a koncertov sľubujúcich bohatší život. A lepší klavír. J Nastúpila som so zmiešanými pocitmi, obavami aj očakávaniami. Ja, ktorá som od detstva tvrdila, že nikdy učiť nebudem, lebo by som tie deti pozabíjala, som sa počas predchádzajúcich dvoch rokov do tých drobcov zamilovala. Konečne som ju našla. Prácu, ktorá pre mňa bola dobrá a za ktorú mi ešte aj platili...

Po nejakom čase sa mi v jeden augustový deň narodila dcéra. A tak prišla moja zatiaľ posledná práca. Taká, z ktorej sa nestanete VIP klientom banky, v ktorej máte svoj účet, ale o ktorej aj tak viete, že je tá najlepšia.

 

A viete, na čo sa teším najviac? Na september. To sa totiž chystám skombinovať najlepšiu prácu matky s najlepšou prácou učiteľky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?