Áno, nečudujem sa, že žijem

Autor: Katarína Mrvečková | 30.6.2011 o 23:34 | Karma článku: 23,33 | Prečítané:  7928x

Mala som asi šesť rokov. Mama sa vybrala do Poľska na nákupy. Pamätám si, že v ten deň sa z neho vrátila „neokradnutá“, ba dokonca s lustrom do kuchyne a čižmami. Luster sme vybalili, a zistili, že má päť rovnakých a jedno úplne iné sklíčko. Čižmy boli rovnaké. Akurát jedna číslo štyridsať a druhá tridsaťdeväť.

Vždy sme sa tešili na to, ako dopadnú poľské nákupy. Nosili sme „kvalitné ortopedické“ poľské topánky, s chuťou sa napchávali Krowkami, a nikdy nás netrápili ploché nohy, zvýšený cholesterol ani obezita.

 

Sme tri sestry so štvrtým bratom. Rodinka so Škodou 105. Najparádnejšie auto v dedine to bolo. Tak veru. Všetci štyria sme pyšne sedeli na zadných sedadlách. Nepripútaní. (Nebolo sa čím pripútať.) Žiadna autosedačka. (Tie ešte neexistovali.) A smelo si tipnite koľko sme mali airbagov...

 

Na poli sa nám pásla krava Strakula. Museli sme ju chodiť pásť, či sa nám to páčilo alebo nie. (Nepáčilo.) Popritom sme zbierali bylinky, z ktorých mama v zime varila ten najfantastickejší nefalšovaný čaj. (Žiadne nakosené seno bohvieodkiaľ naporciované v dvadsiatich malých vrecúškach v papierovej škatuľke.) Pili sme čerstvo nadojené teplučké mlieko. A môžete vziať jed na to, že bolo vysokopasterizované a zdravo nízkotučné. Ako inak.

 

A ešte jedna vec. Viete, keď sme boli zlí, protivní, neposlušní, prípadne sa nám pošťastila poznámka či pokarhanie zo školy, jeden z rodičov vytiahol vŕbový prútik, večne prítomný na polici v kuchyni, a poriadne nám vyťal po zadkoch (prípadne „kadeprišlo“).

 

Výsledok? Ani sa nepýtajte. Prežila som! Teda, všetci sme prežili. A chvalabohu, sme aj zdraví. Napriek ( alebo vďaka?) poľskej obuvi, bylinkám vyrastajúcim na poliach s dobytkom (a aj tak bez e.coli), vodičom áut, v ktorých sa nedalo jazdiť rýchlosťou 180 km/h, čerstvému mlieku...

 

Obezita v našej rodine: žiadna.

Počet plochých nôh a iných ortopedických ťažkostí: nula.

Počet nakazených e.coli: nula.

Počet depresií: nula.

Počet útekov z domu a pokusov o samovraždu (nielen v posledný deň školského roku): nula.

 

Som veľmi zvedavá na zajtrajšie správy. Koľko detí modernej generácie dnes neprišlo domov, koľko ich nezvládlo strach z obyčajných známok alebo z nárokov svojich rodičov. Koľko z nich bude musieť začať navštevovať psychológa.

 

A možno si tie správy ani nepozriem. Až tak veľmi zase netúžim vidieť reportáž o tom, že niektoré z tých detí si siahlo na život.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?