Slovenská televízia má obrovské rezervy, ktoré musia byť do očí bijúce už len cez programovú štruktúru pomaly aj slepému divákovi. Áno, všetci to vieme, všetci občas svorne prepíname inde, pretože sa nám pri jednotke v pravom hornom rohu príliš rýchlo dvíha tlak. Ale prečo si už tak nevšímame aj naše ďalšie verejnoprávne médium, Slovenský rozhlas?
Áno, viem, že tu už je RTVS, že sú už nejaký čas dva v jednom. Ja ich však stále radšej vnímam oddelene. Dodáva mi to aspoň nejakú nádej, že sa aj SRo nenakazí od svojej novej polovičky...
Pretože aj ja som jeho dennodenný poslucháč. Poslucháč rádia, ktoré s ľahkosťou a šarmom sebe vlastným, svojím obsahom a kvalitou spracovania informácií dokáže pretromfnúť celú verejnoprávnu i väčšinu komerčných televízií. Každý deň ponúka spravodajstvo na vysokej úrovni, kvalitné tipy na voľný čas, informácie o veciach, činnostiach a krajinách, o ktorých sa nikde inde nedozviete. Navyše ide väčšinou o sprostredkovanie z prvej ruky, čo považujem za veľmi cenné. Milujem každodenné Čítanie zo zahraničnej tlače, Literárnu kaviareň Dada Nagya, rozhovory s významnými osobnosťami nášho života, ktorých mená drvivá väčšina občanov, obyvateľov a všetkých tých hrdých národniarov ani nepozná. A aj tie nedeľné ranné rozprávky, ktoré som počúvala už ako decko.
Pre mňa je Slovenský rozhlas moderná ikona. Symbol domova, tepla, kvalitnej hudby, vzdelania, inteligencie a príjemných ľudí. Nielen tých, ktorí v ňom pracujú.
Myslím si, že verejnoprávnosť v spojitosti s naším Slovenským rozhlasom nie je choroba. Aj preto blahoželám k 85. narodeninám, ktoré sú dnes naplnené kvalitnou prácou všetkých, ktorých nevidíme a niekedy, paradoxne, ani nepočujeme.
PS.: A som rada, že máme niečo, čo je lepšie u nás ako u našich bratov Čechov... J
