Ani na Slovensku nemusí byť verejnoprávnosť chorobou

Autor: Katarína Mrvečková | 31.7.2011 o 15:41 | (upravené 31.7.2011 o 16:11) Karma článku: 5,64 | Prečítané:  1134x

Napriek tomu, že naša jediná verejnoprávna televízia sa už pekných pár rokov brodí v hlbokom bahne problémov, ktoré sa neodvažujem ani len načrtnúť. Pretože to na tomto mieste nemá zmysel, pretože to (nielen) jej verejnoprávnosti nijako nepomôže, no hlavne preto, že je to len jeden z veľkého množstva problémov sprevádzajúcich túto inštitúciu.

 

Slovenská televízia má obrovské rezervy, ktoré musia byť do očí bijúce už len cez programovú štruktúru pomaly aj slepému divákovi. Áno, všetci to vieme, všetci občas svorne prepíname inde, pretože sa nám pri jednotke v pravom hornom rohu príliš rýchlo dvíha tlak. Ale prečo si už tak nevšímame aj naše ďalšie verejnoprávne médium, Slovenský rozhlas?

 

Áno, viem, že tu už je RTVS, že sú už nejaký čas dva v jednom. Ja ich však stále radšej vnímam oddelene. Dodáva mi to aspoň nejakú nádej, že sa aj SRo nenakazí od svojej novej polovičky...

 

Pretože aj ja som jeho dennodenný poslucháč. Poslucháč rádia, ktoré s ľahkosťou a šarmom sebe vlastným, svojím obsahom a kvalitou spracovania informácií dokáže pretromfnúť celú verejnoprávnu i väčšinu komerčných televízií. Každý deň ponúka spravodajstvo na vysokej úrovni, kvalitné tipy na voľný čas, informácie o veciach, činnostiach a krajinách, o ktorých sa nikde inde nedozviete. Navyše ide väčšinou o sprostredkovanie z prvej ruky, čo považujem za veľmi cenné. Milujem každodenné Čítanie zo zahraničnej tlače, Literárnu kaviareň Dada Nagya, rozhovory s významnými osobnosťami nášho života, ktorých mená drvivá väčšina občanov, obyvateľov a všetkých tých hrdých národniarov ani nepozná. A aj tie nedeľné ranné rozprávky, ktoré som počúvala už ako decko.

 

Pre mňa je Slovenský rozhlas moderná ikona. Symbol domova, tepla, kvalitnej hudby, vzdelania, inteligencie a príjemných ľudí. Nielen tých, ktorí v ňom pracujú.

 

Myslím si, že verejnoprávnosť v spojitosti s naším Slovenským rozhlasom nie je choroba. Aj preto blahoželám k 85. narodeninám, ktoré sú dnes naplnené kvalitnou prácou všetkých, ktorých nevidíme a niekedy, paradoxne, ani nepočujeme.

 

PS.: A som rada, že máme niečo, čo je lepšie u nás ako u našich bratov Čechov... J

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?